Logo logo tete du document

RESEAUX SOUBOU GEORGES.

Vivons pleinement toute nôtre culture!

Cuisine réunionnaise

Ile de la Réunion faunes et flores Chaîne culturel du réseau SOUBOU GEORGES. MARMIT KREOL. Lantré Lo kari : lokari kréol sé lo sèl lé sèrvi, i pé awar plizyèr mé lé asé konsistan, la baz po fé lé kaziman parèy dann tout bann ménaz, mé sakinn i mèt apépré sak li vé lo swa bann zépis, lordr i dwa mèt, konm ki di sakinn na son maniyèr fé é sirtou lo koudminm. Dann bann réstoran lé pa parèy sakinn i tèss bann nouvo rosèt é i azout, lavany, sik, inpé tout sort kalité zépis. Sa sé plito po touris. Lo bon nafèr minm lé fé si in bon fèd-bwa ansanm la tradisyon. Isi minn dann nout péi an ski konsèrn la kwizine rénioné na pwin vréman bann zantré, lo pla prinsipal lé li minm asé biyn fourni. La plipar lotan lo lapéritif lé ofèr aou avann manzé (lo tifine). Sof kan i fé in féstin, maryaz, batinm, Lakominyon la sé ot soz na zinvité é i fo tenir in gran swaré. Eské nou pé dir ké na ankor kwizine tradisyonèl isi? Abiyn rogardé na ankor domoun i fé la kwizine tradisyonèl mé sa lé rézèrvé po in sèrtin kalité domoun ii koné ankor fé! La zordizour sanm so modèrnité la trap anou inpé trovit, la plipar bann sak i lèv koméla lé plito, konm i di bransé si sak lé fasil afèr, si bann fasfoud ou bann pla mikro-ond. Marmit Bann mo lé an rolasyon sanm paz la! Ti fine! Ti koud sèk ! prann in ti lapéritif! Kwizine si féd-bwa Kwizine rénioné an réalité! Dann la réalité dann, nout kwizine lé asé mélanzé, sa par rapor lo mélanz kiltirèl, mélanz bann nasyon. Dann tan lontan na in takon domoun, té inporté, déporté po ni isi. Navé gro blan, navé inpé tout kalité. Nou rotrouv dann la kwizine rénioné in mélanz si koté lérop lafrik, lé Zind, la Sine, é in takon péi. Sakin bann nasyon la ariv isi la aport sanm zot , zot sawar fèr, zot zépis, zot maniyèr fé kwi. Larényon sé in mélanz-nasyon.

Na lo pyé dann la kour domoun, mé lé pa vréman komérsyalizé an gran kantité.

Marmit dsy fé

MARMIT KREOL. Dopi lontan la kizine rénioné té plito gra, mé na in nafèr osi, malgré tout so bann grèss la domoune té tonm inpé mwin malad. Pokosa ? Dann tan lontan té ansèrv lévré la grèss plito lwil. Lontan domoune navé pwin in takon mwyin konm koméla, souvan navé pwin larzan po asté lwil, épila kan (po sat té i tiyé koson) té pli fasil po ramasé, é minm kan té fé in fritir té ramass lo sirplis lwil. Koméla kan mi panss i fo inndé zénérasyon po ké in lorganism i adapt ali, aryin la été fé. Nout péi la évolié tro vit si lo plan la nouritir, lo sanzman la fé ké, zordizour nou lé pri dann tout sort kalité malizé. Tousa i raminn anou ké, tout sort kalité nafèr nout lorganis i ankèss sèrtin moman li aksèp pi. Si nou rogard biyn nou la fine oubliyé lo gou lo bon manzé. Azordi i di aou manzé bouzé po giny la santé! mé sanm sak nou manz i fo vréman bouzééé. Po nou minm la bézwin fé in lédikasyon po biyn manzé, po pa ké nout kor i giny lo sok. Bann marmay, minm sanm bann so nouvo zénérasyon, i koné riynk, poul dolo, sinon, fasfood,ou ,patt, frit, pla sirzélé. Po manz de fason sinpl san mayaz lé fasil, é lé pa pli sèr. Dayèr tout bann péi lé an vwa dévlopman, é bann péi lé indistrializé domoun na bonpé problinm.

           

Dann nout bann paz nou wa donn azot inndé rosèt dann la tradisyon rénioné é sa san léksé la grèss, é bann prodwit sinpl é pa sèr. Minm si nout bann gou po la kwizine tradisyonel la fine pèrd inpé, nou wa rolans ali. Lo bann rosèt si sit la lé an kréol rénioné é déstiné a bann domoun i iynm manz sinpl é san mayaz. Nou sar pa propoz azot kwine po touriss ousa toutt sort kalité mélanz lé fé, par bann sèf é sa po touris, atèrla nou mèt pa desik dann kari.

murier

Kwizine? Angro dann lo vré kwizine rénioné na pwin vréman zantré, sé plito in pla prinsipal plito biyn fourni. Dann listwar la kwizine dann lansiyn tan té plito ékilibré, vi ké la sominn lo bann méni té plito ansanm bann fivr, légim inn ou dé fwa par somin la viann. Navé in tan té vann pa poul dolo, ni kèss la kwiss poulé. Biyn ké la kwizne dann tan lontan i mank inpé a sèrtin, i pé pa ronir an aryèr, i fo avansé. La pa bézwin kwizine an bwa po fé kwi in bon manzé. Koméla dann bann zèr piknik na zandrwa lé aménazé po domoune fé in manzé si fédbwa, mé fo ariv bonèr. Biyn rogardé atèrla nou wa donn azot inndé taktik po la kwizine rénioné, lo bann baz lé kaziman lo minm po toutt kari, mé la ankor fo lo koudmin, épi sakinn na son manyèr fé. Si zot na inndé rosèt tradisyonèl zot i pé anvoy a nou, na partaz lo nafèr ansanm. In rapèl dann la kwizine tradisyonèl Larényon na pwin vréman lantré, sa lé po bann gran zokazyon. Kan na in fèstin, maryaz, batinm lakominyon ou sinonsa in manzay spésyal. Louk in ziyé si bann foto si paz la : an o adrwat : grénadine,marmit,grenadine,piyé tamarin linn*, boug, é a gos in grin piman. Bann mo an rolasyon sanm paz la : piman, grénadine,grénadiy,marmit,kiziné,kwiziné,sik,propozisyon. * Tamarin linn sé in piyé dobwa domoun té ansèrv po donn manzé kabri, mé bann pésèr té i ansèrv po fé kanot (bato) posa avann koupé té falé vèy la line, na ankor in bonpé dann nout péi. Si koté la riviyèr Sin-Etiynn Sin-Pir na ankor inndé fine dépass 10 an é pliss...

Crevettes

logo soubou reseaux

Réseaux SOUBOU GEORGES Ile de la Réunion tous droits réservés rézo 100% Larényon